Gavurky, slovenský SherWood

12. května 2018 v 16:18 | Štefan Kordoš |  Slovenské prírodné klenoty

Gavurky sú slovenským unikátom. Je to dubový háj panónskeho typu, kde sa zachoval pôvodný dubový háj s jedincami, ktorých vek je od 400 až do 700 rokov. Neuveriteľné, ale za socializmu tu mali sovietski vojaci výcvikový priestor. Dnes je to chránený areál.

Nájdete ho v južnej časti okresu Zvolen na ceste spojujúcej obce Dobrá Niva a Sása, čo je odbočka z hlavnej cesty medzi Zvolenom a Krupinou. Asi v polovici tejto spojnice je vľavo (v smere od Dobrej Nivy) poľná cesta vedúca na Gavurky.

Čo je veľká škoda, je to, že zarastá krovím a keby sa tu nepásli kravy, statné kmene niektorých dubov by už ani nebolo vidno.






















































 

Laínový tunel, kotol Ramžiná pod Krížnou, Veľká Fatra

10. května 2018 v 10:03 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí

Takmer každý rok spadne z Krížnej lavína, kotly okolo tohto vrcholu sú veľmi strmé a nerastie tam nič, len tráva. V prekrásnom kotli Ramžiná sa nachádza tento tunel, ktorý vytvorila voda pod lavínou. Fotografovanie v takomto prostredí je veľmi náročne, zo stropu neustále kvapkajú prúdy vody, oproti vonkajšku je tam dosť zima, svetla je málo. Gumáky sú istota, inak skončíte s prečvachtanými topánkami. Fotografoval som HDR, 5 záberov spojených do jedného, expozície od 1/200 sekundy až po 20 sekúnd.


































Po stopách chalúpok pod Kráľovou Hoľou

3. května 2018 v 8:36 | Štefan Kordoš |  Chalúpky

Kedysi som bol na víkend v chalúpke nad Vaľkovňou a rozhodol som sa tam vrátiť a preskúmať to. Keď sme vtedy dorazili k chalúpke, kde sme mali byť ubytovaní, čakala nás veľmi nepríjemná vec, totiž porozbíjané okná a vylomené dvere. Áno, predtucha sa vyplnila a chalúpka bola vykradnutá. Vandali ukradli dokonca aj príbor a museli sme si vystačiť s turistickými nožíkmi.

Výhľady na Kráľovu Hoľu mi učarili. Auto sme zaparkovali v obci pri kostole s určitými obavami, pri pohľade na podozrivé bytovky, v ktorých bývajú neprispôsobivý, väčšinou nezamestnaní občania.

Väčšinu chalúpok podľa katastra vlastnia obyvatelia Šumiaca. Vlastníkov je obyvkle neúrekom, ako sa dedí a možno aj preto sú mnohé opustené. Niektoré sú prerobené na chalupy.


Cestou hore z obce Vaľkovňa:
















Malebné prostredie a prekrásne výhľady na Kráľovu Hoľu:






































 


"Krokusowe szaleństwo" - Tysiąc turystów w Chochołowskiej Dolinie

4. dubna 2017 v 12:10 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí

Krokusowe szaleństwo


Na internete som videl krásne fotky šafranov z Poľskej strany. Prekvapilo ma množstvo kvetov, na našej strane Tatier nie len že také nemáme, ale taktiež je na našich južných svahoch podstatne menej snehu keď šafrany kvitnú a tým pádom fotografie s horami na pozadí nevyzerajú tak dobre. Keďže v doline Chocholowskej som už raz bol, vybrali sme sa tam v sobotu 1. apríla 2017 v noci. Keďže poliaci vyberajú dosť vysoké parkovné, zaparkovali sme v susednej doline pri reštaurácii neďaleko miesta zvaného Między Ściany. Prišli sme už za tmy, nikde nikoho. Cez deň vyberajú poliaci vstupné do doliny, v búdke už samozrejme nik nebol. Po zelenej značke sme sa dostali za Siwu Poľanu a pokračovali sme ďalej. Za približne 1,5 hodiny sme rýchlym krokom dorazili do cieľa. Chceli sme prespať v niektorej z kolíb, ktoré sa tam nachádzajú. Mnohé sú zamknuté a väčšina má na zemi len povrch z kameňov a blata. Konečne sa na nás usmialo šťastie a jedna mala padláš. Vyškriabali sme sa hore a ľahli do spacákov.

Milan chcel ráno ešte zmáknuť vrch Bobrovec, 1658mnm vysoký kopec rovno nad chatou. Vstal trochu skôr a šiel hore. My sme si nechceli nechať ujsť ranné šafraníčky a ja som sa tešil na timelapse, vzal som okrem Pentaxu K-3 aj Sony A6000. Takmer všetky cesty a chodníky okolo poľany so šafranmi boli oplotené zákazom vstupu. Ak sme chceli niečo nafotiť, museli sme tento zákaz porušiť. Vyšli sme hore a neďaleko kaplnky światego Jana Chrzciciela sme našli flek na fotenie. Krásne koberce šafranov a na pozadí zasnežený hrebeň Západných Tatier.


Prvé svetlo krásne ožiarilo kopce nad poľanou:







Svetlo krásne ale kvety ešte neboli rozvinuté. Sony už cvakalo každých 20 sekúnd foto pre timelapse.


Ako najvhodnejšie sklo sa ukázal špičkový smc Pentax FA 31/1.8 limited. Toto FF sklo je na APS-C niečo ako širší záklaďák.






















Ráztocká Hoľa

25. ledna 2017 v 12:59 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí

Ráztocká Hola


V nedeľu 22. januára 2017 sme sa vybrali na Ráztockú Holu. Je to vrchol na bočnom hrebeni Nízkych Tatier na južnej strane. Zvolili sme variantu z východzím bodom v dedinke Ráztoka po modrej značke, pretože sme sa ešte chceli zastaviť na Ráztockých lazoch.






Ráztocké lazy sú krásne podhorské lúky so solitérmi a výhľadmi na hrebene N. Tatier:









Zo začiatku bolo málo snehu, na hrebeni trčala tráva, tak sme nechali snežnice dole, čo sa ukázalo ako veľká chyba. Posupne v lesoch na zvážniciach sme sa už brodili po kolená a pod vcholom v strmom svahu miestami aj po pás. Našťastie sme natrafili na čerstvé medvedie stopy, po ktorých sa výborne stúpalo.

Nakoniec sme to stihli tesne pri západe slnka:








Výhľad na Skalku (vľavo) a Ďumbier (vpravo):


Západné Tatry z Poľska

7. prosince 2014 v 14:03 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí

Západné Tatry z Poľska

Tatry sú cez zimu zo slovenskej strany takmer celé zavreté. Našťastie sa do nich dá ísť z Poľska, odkiaľ sú celoročne otvorené. Ako nástupnú dolinu sme zvolili Chocholowsku. Auto sme zaparkovali na parkovisku pri vstupe doliny, kde nás už čakali poľskí parkovný výpalníci, avšak našťastie je parkovné u našich severných susedov podstatne lacnejšie, než koľko vyberá nenažratá slovenská mafia na našej strane Tatier.

Čo nás však zarazilo, je ďaľšie výpalné pri vstupe do doliny, vyberané od turistów, ešte že tie Poľské doláre nie sú také drahé:






Zaujali nás krásne poľské drevenice, vidno že poliaci si ctia tradície na rozdiel od našich tatranských investičných devastátorov:




Prekrásne zdobenie:












V Poľsku je úplne iné počasie ako u nás, dokonca ani na Orave nemrzlo














prvé pohľady na kopce Západných Tatier, to ideme tak vysoko?








Na začiatku doliny bola hmla, ktorá sa postupne vytrácala, stihol som ešte cvaknúť skalu, ktorá sa z nej tajomne vynárala:






Pochod dolinou je dosť jednotvárny a čo nás najviac otravuje, sú neustále hučiace ťažobné cárachy, ktorým sa musíme vyhýnať, v Poľsku sa ťaží rovnako ako u nás, park, nepark, všetko zničené ťažbou.

Pohľad z Chocholowskej polany smerom na Kominarsky vrch:




Blížime sa k úpätiu hôr:




Modrou značkou na Lúčnu:






Výstup na Volovec dal celkom zabrať, počasie bolo nádherné:






Pokračujeme smerom na Hrubý Vrch, pod Klin:






Západ slnka sme už na Hrubom vrchu nestihli, stany sme postavili pod Klinom:




Pre nočné foto som dosť dlho hľadal vhodnú kompozíciu, zapáčil sa mi tento pohľad na Klin:






Ráno stúpame na Klin, dalo to trochu zabrať ale výstup je predsa oveľa ľahší ako ten na Hrubý Vrch.


Krásne farby pred východom slnka:






Východ slnka z Klina bol úchvatný, dole inverzie, hore krásne svetlo:




Inverzia na Liptove:




Prvé svetlo na Osobitej a inverzie na Orave:





Prvé svetlo na Roháčoch:






Slnko vychádza spoza Bystrej, najvyššieho vrchu Západných Tatier:





Projekcia tieňa kopca na ktorom stojíme - Klinu:




slnko stúpa vyššie, svetlo je ešte stále krásne:





V Gáborovom sedle:




Pokračujeme dole cez Ornak:






Výhľady z Ornaku sú úchvatné:





Zostup je náročný, kamenné schody sú vysoké a šmykľavé:






Prichádzame do smrekového pralesa, nádhera keď sa les nedevastuje ťažbou:



V sedle Iwanianska Przelez, pod Temninakom:



Zimná nálada v lese:




Klesáme dole do Starobocianskej doliny, všade vyťažená kalamita, ani Poliaci nenechajú nič pre prírodu:



ešte to bude pokračovať keď spracujem fotky

Prašnica

7. dubna 2014 v 11:24 | Štefan Kordoš |  Chalúpky

Prašnica


Na Slovensku existuje mnoho krásnych miest, skrytých pred očami návštevníkov. Jedným z nich je Prašnica.


Dnes nenápadná malá horská osada ukrytá v lesoch Veľkej Fatry stála v tesnej blízkosti prvej furmanskej cesty, ktorá spájala Pohronie s Liptovom. Cesta pod Prašnicou viedla cez tiesňavu Chytrô, kde konské vozy vyťahovali rumpálom. Najvyšší bod cesty bol vo Východnom Prašnickom sedle. Súčasnú Prašnicu tvorí 11 domov, ktoré slúžia chalupárom. Osada administratívne patrí pod Staré Hory.

Vznik osady Prašnica siaha až do 2. polovice 16. storočia , k roku 1563. Aj keď sa nedá ešte hovoriť že to bola osada. Až v súpise osád zo14.augusta 1652 sa uvádza Prašnica (Praschnitza) ako osada. Išlo o drevorubačsko-uhliarsku osadu v ktorej stáli 4 obytné domy a rovnaký počet hospodárskych objektov (maštalí). V obytných domoch žilo spolu 18 obyvateľov.


Prístup k osade je z hlavnej cesty B.Bystrica - Donovaly, doľava za pamätníkom Mor-Ho, autom sa dá parkovať za Jelencom, pred Valentovou, na odbočke žltej značky:




Názov osady Prašnica vznikol odvodením od názvu doliny, kde bolo sídlo založené. Motívom jej pomenovania bola historická cesta prechádzajúca dolinou. V tomto prípade názov upozorňoval na povahu, či charakter cesty vo význame suchá, prašná, teda nezamokrená cesta v bielych dolomitových pieskoch.

Prašnická dolina predstavovala koridor pre starú komunikáciu smerujúcu do Liptova, ktorá zrejme začala zohrávať dôležitú úlohu niekedy v 13.a14. storočí, kedy vzrástol význam baníctva v Starohorských vrchoch. Komunikácia viedla hore Starohorskou dolinou až po Horný Jelenec, ďalej pokračovala v dolnej časti doliny Rybie, z ktorej odbočovala do doliny Prašnica. Tu sa dolina po asi 500m vetvil na vlastnú Prašnickú a Suchú dolinu. Obe doliny predstavovali pravdepodobne aj dve rôzne varianty cestnej trasy do Liptova, ktoré sa znovu stretali tesne pred Východným Prašnickým sedlom (920m n. m.). Cez toto sedlo sa cesta dostala na územie Liptova a tu pokračovala ďalej Suchou dolinou.

Túto cestu poznal aj Matej Bel, ktorý ju opísal ako mimoriadne obtiažnu a následkom výmoľov spôsobených zrážkami znivočenú a načisto zanedbanú.

Ešte aj na mapách z 18.a 19. storočia je táto dnes už neexistujúca komunikácia označená ako stará cesta do Liptova ( Der alte liptauer Weeg) Toto jej označenie zaiste súviselo s jej odlíšením od novšej cesty do Liptova cez sedlo Veľký Šturec, ktorej vybudovanie historická literatúra pripisuje turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.

V rokoch 1880 až 1920 bolo v osade Prašnica až 15 obytných domov, v ktorých žilo až 120 ľudí. Posledný obyvatelia Prašnice zomreli po roku 2003.

V súčasnosti je v osade 11 obytných domov, z ktorých sú 3 domy na novo vybudované. Všetky domy sú využívané ako chaty.


Viac tu: http://prasnica.webnode.sk/o-nas/





Prvá chalúpka pri vstupe do doliny:









Pohľad z protiľahlého vrchu:










Kvitnúce Záružlie močiarne:






















Prašnický Totem:









Poniklece na strmých Prašnických lúkach:









































Foto z Pentaxom 67 + Takumar 105/2.4 na f2.4:

Pentax 67











Podšíp a Zadný Šíp

14. května 2013 v 8:20 | Štefan Kordoš |  Chalúpky
V horách Šípskej Fatry sa nachádza prekrásna osada s drevenicami Podšíp. Vybrali sme sa tam cez víkend. Auto sme zaparkovali v osade Stankovany a "cyklistickou" cestou sme šľapali hore. Zarazilo nás že taký strmý chodník je označený ako cyklistický. Vyjsť hore na bicykli je nemožné, bycikel by bolo treba niesť na chrbte a podobne dole len tlačiť, pokial by sme nesedeli zrovna na zjazdovom špeciály. Terén okolo chodníka je navyše veľmi zdevastovaný ťažbou dreva, všade kopec blata a popadaných stromov.
Po vystúpaní na náhornú plošinu sme zostali príjemne prekvapený nádherou prostredia, kde osada leží. Z lúky na okraji ktorej sú drevenice je nádherný výhľad na Malú Fatru - Veľk'ý Rozsutec a Stoh. V batohu som mal okrem digitálnej zrkadlovky aj Pentax 67 s dvomi objektívmi, predsa len chalúpky som vždy najradšej fotil na čiernobiely film a navyše stredný formát umožňuje lepšiu prácu s hĺbkou ostrosti a tieto sklá majú fantastický bokeh.


Pentax 67, SMC Takumar 105/2.4, Fuji Neopan 400CN







Pentax 67, SMC Pentax 45/4, Fuji Neopan 400CN






Najzachovalejšia chalúpka v osade, v ktorej sme akurát zastihli chatára, vďaka ktorého obetavej práci osada ešte stále vyzerá dobre. Predsa len drevenice rýchlo chátrajú:



Pentax 67, SMC Takumar 105/2.4, Fuji Neopan 400CN





Ceľkový pohľad na obec:



Pentax 67, SMC Pentax 45/4, Fuji Neopan 400CN






Pentax 67, SMC Takumar 105/2.4, Fuji Neopan 400CN







Pentax 67, SMC Pentax 45/4, Fuji Neopan 400CN







Pentax 67, SMC Pentax 45/4, Fuji Neopan 400CN







Pentax 67, SMC Pentax 45/4, Fuji Neopan 400CN





Pentax 67, SMC Pentax 45/4, Fuji Neopan 400CN







Hore na pozadí vidno skaly masívu Zadného Šípa:



Pentax 67, SMC Takumar 105/2.4, Fuji Neopan 400CN

Prechod Poľany Tlstý Javor - Čačín

8. října 2012 v 13:05 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí
V sobotu 6.10.2012 bolo ideálne počasie na jednodňový prechod pohoria, tak sme zvolili Poľanu. Autobusom do sedla Tlstý Javor a potom po červenej značke Rudnej magistrály ďalej po hrebeni smerom na Tlstý Javor, Obrubovanec a Zákľuky.
Z autobusu sme vystupovali akurát pred východom slnka, takže prvé svetlo sme stíhali už na fleku.
Medzi krásnymi smrekovými lesmi sa prevaľovali jesenné hmly:

Polana-01


02-Polana


03-Polana


03-Polana



Výhľady boli na všetky strany, toto je smerom na Lom nad Rimavicou:

04-Polana


05-Polana


05-Polana


06-Polana



Ranné svetlo na lúkach:


07-Polana

08-Polana


09-Polana


10-Polana


Ešte pohľad smerom na Lom nad Rimavicou:



14-Polana


11-Polana


Samotár na lúke:

12-Samotar


12-Polana


13-Polana




Krásne sfarbené buky pred Zákľukami:


13-Polana



14-Polana




Výhľady na Nízke Tatry:

14-Polana



15-Polana



16-Polana


17-Polana




Ďaľšie buky na hrebeni:



15-Polana



16-Polana


17-Polana



Pohľad smerom na východ:

17-Polana




A konečne výhľad z kopca Zákľuky:



18-Polana



19-Polana





Potom zo Zákľuk sa už ide lesom k rybníku Hronček a ďalej po zelenej značke, ktorá sa za Havraními skalami na Betónke spojí s modrou, až do sedla Jaseňová. Tento úsek sa ide hustým lesom, chodí tadiaľto veľmi málo turistov a je to špatne značené, takže sme 2x zablúdili. Naštastie sme mali telefóny s GPS, takže to nebol problém.
Zo sedla Jaseňová sme šli na Šajbiansku Bukovina, z ktorej sú najkrajšie výhľady:

20-Polana



21-Polana


23-Polana


24-Polana


Z Bukoviny sme sa vrátili naspäť a po bežkárskej zimnej značke značenej trojuholníkom sme šli na Hrochoť a po asfatke do Čačína. Celkovo je to takmer 40km.

Trasu si môžte pozrieť na mape:




Červené vrchy - Západné Tatry

9. července 2012 v 12:45 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí

Červené vrchy sú pohorie ktoré oddeľujú Vysoké Tatry končiace Svinicou a Západné Tatry, začínajúce Poľskou Tomanovou. Náš trip začal na Podbanskom, kde sme vošli do Tichej doliny. Únavný pochod po brutálne rozpálene asfaltke skončil pri odbočke na Kasprov Vrch - žltá značka, kde nás však pri výstupe čakali pekelné teploty ešte vyššie než v doline. Nekonečný výstup serpentínami bol okorenený horúčavou sálajúcou z chodníka. Vykúpenie z pekla nás čakalo na hrebeni, kde už fúkal vietor a teplota bola znesiteľná. Z lanovky sa hrnuly zástupy Poliakov, darmo je to ich stredisko, podobne ako naša Jasná. Zo Slovenska prichádzali mraky a hrebeň hôr akurát tvoril hranicu medzi polooblačným počasím na Slovensku a zamračeným v Poľsku, kde zanedlho začalo poriadne hrmieť a hneď nato aj poriadne pršať. Najpr sme boli vystrašení, že zmokneme do nitky, avšak na hrebeň sa búrka vplyvom prúdenia vzduchu zo SLovenska nedostala. Pokračovali sme teda po hodinovom oddychu po hrebeni, stretávajú čoraz menej Poliakov.

Pohľad na Červené vrchy, vľavo vidno vrcholovú stanicu ľanovk na Kaspráči a vpravo tróni Svinica.







Pohľad do hĺbky Tichej doliny:






Zanedlho sme sa dostali až na Temniak, výrazný bralnatý vrch hlavného hrebeňa Červených vrchov.



Žltohlavy na Temniaku:




Tu neostáva nič iné, buď porušiť zákaz a ísť starým chodníkom do Tomanovho sedla alebo šialená obkľuka cez Poľsko, príapdne stiahnuť uši a vrátiť sa tou istou cestou ako sme prišli. Vybrali sme si prvú možnosť a neľutujeme, tieto fleky sú skutočne prekrásne.


Veternice na Temniaku:



K večeru sa konečne schladilo a museli sme sa obliecť:



Žltohlavy pod Temniakom:




Hádka kamzíkov, pri zostupe do Tomanovho sedla:




Posledné červené svetlo na Temniaku:





Tomanove sedlo, tu končil prvý deň našej túry:



kôli medveďom sme všetko jedlo dali na jedno miesto v kosodrevine.



Sneh v sedle medzi Veľkou Kamenistou a Smrečinami:




Potom sme pokračovali hore na Veľkú Kamenistú, poriadne strmé bralá sme obišli traverzom sprava a hore na vrchol sme vyšli už zo strany od Pyšného sedla.

Potom sme zišli do Pyšného kde sme si schrupli, zároveň bola v Poľsku zasa búrka a nás obišla. Večer sme sa vytrepali na Bystrú, najvyšší vrchol Západných Tatier, odkiaľ sme sa kochali nádhernými výhľadmi:





Posledné svetlo nebolo, tak aspoň siluety v opare:





Tretí deň ráno:


Noc bola veľmi veterná a extrémne vlhká, ráno sme mali viac vody v stane než vonku, pretoźe sa skondenzovala.



Pohľad na Bystré plesá:



Bystré Plesá:

















Krásny Tyrkys:





Nakoniec nekonečný zostup Bystrou dolinou:




A znova pekelné útrapy "chladnými" Tatranskými dolinami do Podbanského.

Mapka:


Kam dál