Červenec 2012

Červené vrchy - Západné Tatry

9. července 2012 v 12:45 | Štefan Kordoš |  Prechody pohorí

Červené vrchy sú pohorie ktoré oddeľujú Vysoké Tatry končiace Svinicou a Západné Tatry, začínajúce Poľskou Tomanovou. Náš trip začal na Podbanskom, kde sme vošli do Tichej doliny. Únavný pochod po brutálne rozpálene asfaltke skončil pri odbočke na Kasprov Vrch - žltá značka, kde nás však pri výstupe čakali pekelné teploty ešte vyššie než v doline. Nekonečný výstup serpentínami bol okorenený horúčavou sálajúcou z chodníka. Vykúpenie z pekla nás čakalo na hrebeni, kde už fúkal vietor a teplota bola znesiteľná. Z lanovky sa hrnuly zástupy Poliakov, darmo je to ich stredisko, podobne ako naša Jasná. Zo Slovenska prichádzali mraky a hrebeň hôr akurát tvoril hranicu medzi polooblačným počasím na Slovensku a zamračeným v Poľsku, kde zanedlho začalo poriadne hrmieť a hneď nato aj poriadne pršať. Najpr sme boli vystrašení, že zmokneme do nitky, avšak na hrebeň sa búrka vplyvom prúdenia vzduchu zo SLovenska nedostala. Pokračovali sme teda po hodinovom oddychu po hrebeni, stretávajú čoraz menej Poliakov.

Pohľad na Červené vrchy, vľavo vidno vrcholovú stanicu ľanovk na Kaspráči a vpravo tróni Svinica.







Pohľad do hĺbky Tichej doliny:






Zanedlho sme sa dostali až na Temniak, výrazný bralnatý vrch hlavného hrebeňa Červených vrchov.



Žltohlavy na Temniaku:




Tu neostáva nič iné, buď porušiť zákaz a ísť starým chodníkom do Tomanovho sedla alebo šialená obkľuka cez Poľsko, príapdne stiahnuť uši a vrátiť sa tou istou cestou ako sme prišli. Vybrali sme si prvú možnosť a neľutujeme, tieto fleky sú skutočne prekrásne.


Veternice na Temniaku:



K večeru sa konečne schladilo a museli sme sa obliecť:



Žltohlavy pod Temniakom:




Hádka kamzíkov, pri zostupe do Tomanovho sedla:




Posledné červené svetlo na Temniaku:





Tomanove sedlo, tu končil prvý deň našej túry:



kôli medveďom sme všetko jedlo dali na jedno miesto v kosodrevine.



Sneh v sedle medzi Veľkou Kamenistou a Smrečinami:




Potom sme pokračovali hore na Veľkú Kamenistú, poriadne strmé bralá sme obišli traverzom sprava a hore na vrchol sme vyšli už zo strany od Pyšného sedla.

Potom sme zišli do Pyšného kde sme si schrupli, zároveň bola v Poľsku zasa búrka a nás obišla. Večer sme sa vytrepali na Bystrú, najvyšší vrchol Západných Tatier, odkiaľ sme sa kochali nádhernými výhľadmi:





Posledné svetlo nebolo, tak aspoň siluety v opare:





Tretí deň ráno:


Noc bola veľmi veterná a extrémne vlhká, ráno sme mali viac vody v stane než vonku, pretoźe sa skondenzovala.



Pohľad na Bystré plesá:



Bystré Plesá:

















Krásny Tyrkys:





Nakoniec nekonečný zostup Bystrou dolinou:




A znova pekelné útrapy "chladnými" Tatranskými dolinami do Podbanského.

Mapka: